Rovnováha

ROVNOVÁHA = „Umenie nehýbať sa“

Najvyššia motorická zručnosť, ktorú dieťa dosiahne, je stáť v pokoji. A na to potrebuje mať dozretý rovnovážny systém.

Rovnováhu zabezpečuje vestibulárny systém, ktorý sa nachádza vo vnútornom uchu. Je to najstarší zo zmyslových systémov.

Úlohou vestibulárneho systému je:

• Byť schopný stáť a chodiť bez toho, aby sme museli nad tým premýšľať. Vestibulárny systém pracuje automaticky.
• Napomáhať orientácii a posturálnemu správaniu – schopnosti tela správne fungovať v gravitačnom prostredí, alebo inak povedané, schopnosti chápať svoje miesto v priestore
• Podporuje zrakové vnímanie tak, že udržuje stabilný obraz na sietnici aj napriek tomu, že hýbeme hlavou

Schopnosť zachovávať rovnováhu tela (v pokoji) nazývame statická rovnováha. Ak ide o obnovu rovnováhy v prípade jej narušenia (pri zmene polohy tela, napríklad pri chôdzi), hovoríme o dynamickej rovnováhe.

Aj keď sa na rovnováhe tela podieľajú všetky systémy, vestibulárny systém sa považuje za najdôležitejší, nazýva sa orgánom rovnováhy. Vestibulárne časti ušného labyrintu sú orgány, prostredníctvom ktorých vnímame odchýlky postavenia hlavy vzhľadom na gravitáciu, zmeny rýchlosti a smeru pohybu hlavy a celého organizmu v priestore, a to tak pri priamočiarom, ako aj pri kruhovom pohybe. Vzruchy vznikajúce v labyrintoch sú dôležité pre reflexnú úpravu tonusu takmer všetkých svalov v organizme. Ich význam je najväčší pri antigravitačných svaloch udržiavajúcich hlavu a trup vo vzpriamenej polohe, ale aj pri okohybných a iných svaloch. Reflexné pohyby sa do určitej miery môžu potláčať vôľou, no ich regulačný efekt je stlmený. Dráždenie vestibulárnych ústrojov a ním vyvolané vzruchy si človek uvedomuje menej ako iné zmyslové pocity. Hlavný význam vestibulárnych receptorov spočíva v sprostredkovaní dôležitých reflexných reakcií, ktorými sa upravuje svalový tonus tak, aby zodpovedal okamžitým potrebám udržania rovnováhy, najmä pri pohyboch a zmenách polohy hlavy a tela.

Znaky nesprávne fungujúcej rovnováhy:

• Oneskorené dvíhanie hlavičky a oneskorenie ostatných vývinových míľnikov, ako je sedenie, lozenie, štvornožkovanie
• Časté pády
• Slabo vyvinutý svalový tonus
• Vyhýbanie sa pohybu
• Nemotornosť – časté narážanie do vecí alebo vypadávanie vecí z rúk
• Absencia strachu z výšok
• Nadmerný strach z výšok
• Nadmerná pohybová aktivita, čo môže byť snaha stimulovať si hypoaktívny systém
• Problém s vnímaním vlastného tela
• Ťažkosti pri činnostiach spojených s ťahaním a tlačením
• Problém s bicyklovaním
• Kinetóza u detí starších ako 8 rokov
• Neschopnosť otáčať si predmety v priestore, napr. ťažkosť s pochopením ručičkových hodín